rozprávočky o psíkoch

BLACK-OBĽÚBENÁ SPOLOČNOSŤ 

Jedna pani mala veľmi málo šťastia. Žila sama v biednej chatrči. Nemala deti , nemala manžela, mala iba veľkú záhradu a pár kvetov

Bola ešte mladá a nechcela celý svoj život stráviť doma a sama...Jej chatrča bola v lese, kde skoro nikto nechodil... Každý deň chodila až dole do dediny do obchodu. cesta tam pol hodiny späť trištvrte hodiny, pretože tam boli prudké kopce. Niekto jej povedal, že to by bola veľmi dobrá každodenná prechádzka so psíkom. Mala tam kľud a veľa priestoru. Tak sa teda rozhodla pre toho psíka. 
KeĎ si z útulku priniesla malé milé šteniatko, celý domček jej ožil. Dala mu meno Black , pretože bol celý čierny. Mali sa veľmi radi. Každé ráno o šiestej chodili spolu do obchodu dlhou trasou a Blackymu to prospievalo... Chodili kam sa dalo, okolie domčeku poznali celé naspamäť. Rozoznali každú halúzku, každý kríček...
Lenže keď Black dovŕšil 2 rok, pani zomrel brat. Ostal po ňom veľký dom a nikto iný ho nemohol dediť. Pani si pomyslela , že by to mali lepšie, aj keď sa v lese nemali zle, bola tam veľmi zima a hlavne v noci, nemohli si kúriť ani nič podobné.  Výhodu mali len tú, že mali veľa miesta a mali sa navzájom.  Tak teda, súhlasila s tým,  že budú brať ten dom...
Bol to obrovský domisko, nanovo zrekonštrulovaný, veľký pozemok, roľa kde rástli rásne plody a milý susedia. Teta sa už tešila, ako budú šantiť s Blackym aj dnu, lebo to bol obrovský dvojposchodový dom a aj vonku. Potom jej povedali, že bude bývať v tom dome so svojim druhým bratom. Ona súhlasila, veĎ predsa mali tam veľa miesta  a on tiež nemal kde bývať. Rozhodla sa , že s chatrčky si spravia krásnu chatu.premyslela si to všetko a potom z radosťou  podala konečné  rozhodnutie... No oznámili jej srašnú, vec. A konečné rozhodnutie nemohla vrátiť. Musela tam ostať bývať a chatrčku jej už, bohužiaľ zbúrali. A tá strašná vec bola, že nemože mať psa ani mačku či sliepky alebo zajace. Môže mať len škrečka alebo rybyčky. Jej brat je alergický na chlpy. Ona si tak povedala " škrečok nemá chlpy?"  Slzy ju premohli keď sa pozerala na to malé dvojročné chlpaté čierne čudo, ktoré bude msuieť ísť do útulku, Do väzenia. Väzenie ? Zhrozila sa pani nad tou myšlienkou. Jej Black nepôjde do väzenia.. Plakala, prosila a hrozila, navrhla , že jej brat môže bývvať hore a ona dole alebo naopak. A on  chlpy nezacíti. No nie..Nedovolili... Zavreli ju v dome a bezbranného milého psíka odvliekli preč...Plakala cez celú noc aj na druhý deň. Brat bral jej návrh. Budú bývať oddelene ale psa nebude mať za nič na svete....Videl ako jej to blíži, a robil to schválne. Pani chodievala psíka pozerať každý deň. Vždy keď prišla, Black bol slabší a slabší. Zo začiatku vždy vyskočil na pletivo, oblizoval ruky a s radosťou pozeral pani do očí. Keď pani s útilku videla ako sa tí dvaja zbožňujú a vedela ako to je byť oddelená so  svojim psíkom, dovolila pani sa so psíkom prejsť... Vždy jej to dovolila. No ale pani videla, že psík slabne a nemýá to tam čím dlhšie tým viac rád. Nenávidí to tam. Raz si ho aj adoptovala a doviedla domov. Brat vôbec nekýchal , čo pani prekvapilo. VeĎ je predsa alergický. Rozmýšľala nad tým celú noc. VeĎ ani raz nekýchol.. Ráno mu navrhla, že možno mu už alergia prešla, nech ide na vyšetrenie...On akosi podozrivo nechcel. Navrhla to ľudom, čo jej dávali podpisovať papiere a oni súhlasili. Prišlo sa na to, že  pán alergiu ...........MÁ. Ale je to alergia len na morčatá , škrečky a mačky. Všetci sa čudovali, ako je to možné, ale bolo to tak... Takže si pani psíka Blackyho nechala a boli spolu šťastný. Jej brata vysťahovali, lebo medzi nimi vládla  zlosť za to, čo brat urobil..Klamal, a on o tom vedel...Pani si našla priateľa a mali detičky. Deti sa radi hrali so psíkom a aj on s nimi...Bola to super rodinka  a pani deťom rozprávala o tom, ako žili s Blackym  v chatrči, ako ich na dva týždne odlúčili a potom, ako sa zase spútali...Bola to pekná a napínavá , kúskami aj smutná  historka ,
ale skončila sa veľmi veľmi veľmi veľmi dobre. :-)
 
 

---------------------------------------------------------------

 SKLAMANÝ BADY

Bola raz jedna teta Rebeka ktorá mala psíka Badyho  a dve dcérky. Mišku a Lucku. Miška mala 16 a Lucka 15 rokov.  Manžel od Rebeky ušiel pred 15 rokmi, keď porodila mladšiu Lucku. Ušiel len preto , že to nebol syn. Rebeka nemala prácu a bývala s matkou. Nejako sa už pretĺkli, no práca a ďalšia pomocná ruka chýbala...
Bady bol ešte maličký a dievčatá sa o neho starali ako keby to bol človek... Tri krát denne mu chodili pozrieť, či má dostatok granúl a čistú vodu. Mali ho radi ako má rada matka dcérku. Aj on ich miloval. No najviac zo všetkého miloval Rebeku. Mamu Lucky a Mišky. Zahŕňala ho láskou vždy. Brávala ho kam sa dalo a každý deň s ním absolvovala dlhú prechádzku. Keď Miška dovŕšila 18 rokov, vybrala sa pracovať do Nemecka. Keď dospela aj Lucia, rozhodla sa ísť za Miškou. Boli tam už 3 roky. Rebeka sa starala o 6 ročného Badyho, no ten starobu nepociťoval. Stále sa hrával veľmi rád ale keď to Rebeka potrebovala, bol veľmi zodpovedný a dobrý. Rebeka však smútila za dcérami. Na koniec ju tie dve prehovorili, aby za nimi na  mesiac prišla. Rebeka dlho rozmýšľala či má so sebou vziať aj Badyho. No nakoniec si povedala, že nemôže. Matka jej už zomrela a ona sa ťažko živila. Našla si priateľa, ktorý jej pomáhal s peniazmi a tak, aby sa Rebeka psychycky nezrútila. No bol to podvodník.Pomáhal jej len preto, lebo mu jeden pán povedal , že keĎ jej pomôžee, dá mu už zariadenú veľkú vilu. Rebeka ho chcela predstaviť dcérkam a tak ho pozvala. On z radosťou prikývol a povedal, že zaplatí letenky. Rebeka Badyho zaviezla k svojej sestre Hane. Hana však bola veľmi zlá.
Keď Rebeka priviezla Badyho k Hane, neveriacky sa na ňu pozeral. Jemne ho objala a ukázala na malý dvor a ešte menší dom. Hana vyšla von a zavolala si sestru k sebe. Tá jej vysvetlila ako a kedy má dávať jesť Badymu a kam má s  ním chodiť na prechádzky a kam k veterinárovi... KeĎ Rebeka odišla a Bady ostal s Hanou sám, len sa naňho dívala a nechala ho tak tam vonku stáť. Bady bol rozumný a popozeral sa po dvore. Nevedel kam si má ľahnúť a kam sa može vyvenčiť... Nakoniec si však našiel svoje miesta. Hana mu dávala raz denne žrať a vôbec ho nezahŕňala láskou.Ale povedal si , že to u nej  vydrží. Však už ibA dva týždne... nO ANI ZA DVA TýžDNE rEBEKA NEPRICHáDZALA. ani za rok ani za dva, pretože ju jej priateľ nahováral, že Bady sa má určite fajn, a že jej dcérky ju potrebujú viac, ako Bady..
Bady už nemohol vydržať u Hany a tak ušiel. Na ulici ho zrazilo auto. Z posledných síl si povedal " Mal som ťa veľmi rád, Rebeka. No ty si ma zradila. Neprišla si ma pozrieť, a dala si ma hroznému človeku. Bolo mi za tebou smutno, ale odpúšťam ti. Keď prídeš za mnou do neba, aspoň tam sa stretneme. Lebo ja určite pôjdem do neba. Nikdy som nikomu neublížil, a mal som všetkých rád. Rebeka, aj keď si ma zradila, stále som Ti verný a milujem ťa." a potom už zavrel oči na večné veky. Ľudia sa pri ňom zastavovali, a ľutovali to maé pekné stvorenie. Tí čo ho poznali a vedeli o Rebeke ( že odišla a už neprišla) len neveriacky pokrútili hlavami a
povedali si " Rebeka, čo si to spravila.Taký milý psík..." A zo smútkom ho pochovali...
 
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 
 
 

 pES- NAOZAJ NAJLEPSI PRIATEL 

Jeden starší párik si už nemohol adoptovať dieťa. Boli tak osamotený a chceli mať niekoho, kto ich zabaví v chvíľkach zaslúženého dôchodku. Raz sa aj vybrali do domova opustených miláčikov. Boli tam mačky a psy. Niektorí boli stratení , íní zase nechcení a opustení. Keď tam nejaký pes bol 2 týždne, uspávali ho. Presne taký padol Mary a Johnovi do očí. Na druhý deň ho už mali uspať.

...Bola to láska na prvý pohľad. Psík prosíkal pani, ako tam tak stál na zadných labkách a prednými škrabkal na pletivo plota svojho väzenia. Mal asi rok. Vzali si ho a dali mu meno Lucky.

Bol to milý a zaujímavý psík. Svoje hračky si podobne ako dieťa schovával do svojej krabice. Keď prišla návšteva, hneď boli varovaní, nech si pozamykajú kufre, lebo Lucky sa v nich vždy prehrabával a bral si zaujímavé veci.

Po istom čase sa Mary objavila zákerná rakovina prsníka. Cítila , že jej čas sa kráti. Mala ísť na operáciu... Deň pred operáciou s láskou hladkala svojho Luckyho a myslela pritom na jeho budnúcnosť , keď ona tam už nebude. Nebude sa Lucky cítiť opustený a sklamaný ? Táto myšlienka ju vrhla ešte do väčšieho zármutku ako to, že zomrie.

V nemocnici strávila dva týždne. O luckyho sa starala Maryna sestra. Po dvoch týždnoch Mary prepustili, no tá nevládala ani dojsť do svojej spálne. Keď si zavolala Luckyho menom,  nepohol sa k nej. Zľakla sa, že si na ňu za tie dva týždne odvykol. Potom však Lucky k nej prišiel, no ona podľahla spánku. Keď sa zobudiila, cítila čosi čudné. Niečo veľmi zlé. Nedalo sa jej otočiť krkom či pohnú rukami. Keď sa však úplne prebudila, ľak sa prevrátil na smiech. Lucky jej po jednom nosil s krabice jeho poklady. Tá hneď zabudla na smrť a ožila úplne. Nič ju už nebolelo, cítila sa vyslobodená. Lucky ju pokryl svojou láskou.

Už prešlo 12 rokov a Mary nemá rakovinu.  Lucky stále kradne poklady ľuďom a odkladá si ich do svojej krabice. Pre neho je však tým največšim pokladom Mary...

--------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Diskusná téma: rozprávočky o psíkoch

:)))

PATRICIA/VIKTORIA -ADMINKY | 09.07.2011

Prvé dve sú moje dielo, treti mi našiel net :)

Odpovedať

Pridať nový príspevok